- Dne 29.03.2017
Naše touhy a splněná přání.
Túžba väčšiny detí liezť po stromoch sa nenápadne vytratí a v dospelosti sa často zmení na lezenie po rebríku kariéry, v horšom prípade lezenia niekomu do zadku... Bláznivé sny ostanú len v ríši fantázie a v šuplíku nesplnených túžob. Nie som žiadnou výnimkou, po stromoch už neleziem, ale snívať som neprestal. Túto zimu sa "zoradili planéty" a ja som stál na ľade zamrznutého jazera v potápačskej výstroji, na nohách mal namiesto plutiev horolezecké mačky, v rukách horolezecké cepíny a v hlave nápad - liezť po ľadovom strope pod vodou. Do prieluby v ľade sa s fotoaparátom ponorila aj Andrejka Kiss, žieňa s jedinečným citom pre zachytenie atmosféry a strážnu ruku nad nami držal Tomáš, jej manžel. Čerstvo nabrúsené hroty mačiek sa zakusovali do ľadu, cepíny fungovali a počiatočná neistota sa zmenila na spontánnu radosť a eufóriu. Z hora, cez ľad prenikalo na našu mokrú scénu difúzne svetlo z Tomášovej lampy v ktorom Andrejka odviedla perfektnú prácu. Tešili sme sa ako malé deti vo vetvách pomysleného stromu. A aj o to pri potápaní ide. Alebo nie??
autor: Mirko Klaučo(SK)
foto: Andrea Kiss(SK)