- Dne 21.01.2015
VELKÉ KOŠARISKA,NECHUTNE ČISTÁ VODA.
Táto zima je zase na západnom Slovensku bez snehovej pokrývky a zamrznutých vodných plôch. Globálne oteplenie sa nestalo len zdrojom kšeftovania s emisnými kvótami, ale aj zamyslením, nad hromadením môjho tuku,( hlavne na bruchu), ako tepelnej ochrany v mojej obľúbenej disciplíne, potápaním pod ľadom.
Môj smútok zahojila až voda, za akou sa cestuje stovky kilometrov do Rakúska, či prácne šplhá k plesám v Tatrách. Ide o štrkovisko, bývalý zdroj stavebného materiálu, zaplavené spodnou vodou. Ťažba sa presunula na novú lokalitu a po nej ostal v zemi „mokrý diamant“!
Desiatky vodných plôch, rozsypaných v zelenej krajine považujem za jediný kladný prínos v priemyselnom a nerastnom drancovaní zeme, po ktorom ostávajú väčšinou nenapraviteľné jazvy. Štrk je prírodný filter. Tu, na Podunajsku hladina spodnej vody stúpa a klesá v závislosti od výšky hladiny Dunaja. Náš veľtok po tisícročia menil svoje koryto a jeho záplavy formovali krajinu ako na povrchu, tak geologicky. Okrem štrkového filtra kvalite vody napomáhajú aj vodné rastliny. Okysličujú vodu a stávajú sa atraktívnym prostredím pre vodné živočíchy , ryby a vodné vtáctvo. Najznámejšie z jazier je určite „Guláška“ sestra Slnečných jazier. Mekka slovenského potápania, výcviku a vodného blbnutia. Po toľkých rokoch aj miss Kalifornia zovšednie a dnes doslova za humnami Bratislavy stojím na brehu nového jazera s neskutočne čistou vodou.
Ponáram sa pod hladinu a už prvé metre prekonávajú všetky moje očakávania . Dno prudko padá v ostrých, zvlnených hrebeňoch. Pri viditeľnosti cez 30metrov mám pocit, že od hrebeňa k hrebeňu prelietavam, ako motýľ . Bizarná krajina, vytvorená lyžicou bagra, s modrým pozadím Jadranu . Dno končí v 40-tich metroch, trochu sa zošerilo, ale dokonale vidím na zvlnenú krajinu v okruhu 10 metrov. Zelené rastliny a riasy sa začínajú objavovať aj tu, neuveriteľné! Míňam popadané stromy, v jednej korune vykukuje sumec a obďaleč ryje kapor brázdu do dna, absolútne ignoruje moju prítomnosť. Bežné sú zbytky lán, niektoré napnuté medzi hrebeňmi a úplne obrastené mušľami invázneho druhu Dreissena polymopha. Tisíce otvorených mušlých pusiniek filtruje okolitú vodu a pri rýchlejšom pohybe, či priblížení fotoaparátu sa placho stiahne a zatvára. Korunou ponoru je potopený plavák bagra. Po páde z hladiny sa zarazil do dna a dnes sa impozantne týči k k mihotavým lúčom slnka. V otvore s rebrovou výstužou kraľuje ďalší sumec.
Veľké Košariská pri obci Dunajská Lužná sa stali vďačným ihriskom aj nádychových potápačov a technikov . V letných mesiacoch dohľadnosť vo vode klesá na 3 - 4 metre, ale v zime sa zase vyčistí.
Súmrakom nad jazerom je výstavba rekreačných objektov a oplocovanie. Zmenšujú sa možnosti prístupu k vode a sú reálne obavy z jeho znečistenia. Ja som optimista. Verím , že v ďalšej zime nás jazero zase privíta čistou vodou, sumce a úhory budú v svojich stromoch a na brehu pri grile možno stretnem aj niekoho z Vás...
(autor článku a foto Mirko Klaučo,(SK)